Zahraničné aktivity

Víkendový program Medzinárodného festivalu Divadlo Plzeň 2016* sa už podobne ako predchádzajúce festivalové dni niesol skôr v pokojnej atmosfére. Divákov opäť nakŕmil kvantitou aj kvalitou a ponúkol (iste reprezentatívnu) vzorku úrody českého divadelníctva. Nedošlo však na žiadnu senzáciu, za ktorou sme si už do Plzne zvykli cestovať. Krčmové diskusie o zahraničných hosťujúcich inscenáciách skončili v zásade nerozhodne, s pochvalami aj výčitkami na stranách fanúšikov aj odporcov, aby napokon vyvrcholili veľkolepým a veľkolepo polemickým (vo vzťahu k predlohe aj v ohlasoch publika) záverečným predstavením inscenácie Hamlet režiséra Krzysztofa Garbaczewského z krakovského divadla Narodowy stary teatr. Opäť nerozhodne. Herci v hlavnej úlohe Domáci showcase počas víkendu priniesol len to, čo ...

Do Plzne sa oplatí zájsť kvôli pivovaru, kvôli ZOO, aj kvôli divadlu. Festival Divadlo je v tomto smere určite najväčším lákadlom. Septembrový termín je navyše ideálny, po letnom absťáku sa tu dá zažiť za pár dní pomerne veľa českých inscenácií, festival sa dá vnímať ako akýsi český showcase. Napriek tomu nikdy nezabúda ani na príťažlivých hostí zo zahraničia – Slovenska, Maďarska, Poľska či Ruska. Nasledujúci článok nie je hodnotením celého festivalu – skôr sa pokúša zaznamenať dojmy z troch veľkých zahraničných predstavení, troch zvučných režisérskych mi Krystian Lupa – Ľudstvo treba vyplieniť (Wycinka/Holzfällen, čes. Mýcení, podľa románu Thomasa Bernharda, réžia Krystian Lupa, ...

Pesaro   Rossiniovský festival v šarmantnom jadranskom letovisku má nezameniteľnú atmosféru. Niet tu stopy po snobizme, dress code je neformálny, komorné Teatro Rossini útulné a vstupenky sa dajú obstarať v cenách znateľne nižších, než býva pri špičkových podujatiach zvykom. Ustálenej festivalovej štruktúre popri viacerých koncertoch a dvoch predpoludniach venovaných prezentácii najlepších frekventantov Accademie Rossiniana (Cesta do Remeša) dominujú tri operné produkcie (každá v štyroch predstaveniach). Počas 37. ročníka (8. – 20. 8.) sa na plagáte stretli nové divadelné podoby Jazernej panej a Turka v Taliansku a obnovená inscenácia opery Ciro in Babilonia. Belcantová budúcnosť Od roku 2001 je neoddeliteľnou súčasťou festivalu dramma giocoso Cesta do Remeša (Il viaggio a Reims), ponúkajúca väčší ...

Po tridsiaty siedmy ráz sa rodisko Gioachina Rossiniho, sympatické 95-tisícové Pesaro, oblieklo do slávnostných šiat. Teda skôr symbolicky, lebo dress code na Rossini Opera Festivale je vskutku liberálne otvorený. Počas dvoch augustových týždňov sa z centra prímorskej turistiky stáva navyše Mekka fanúšikov belcanta a špeciálne vyhľadávačov raritných opusov veľkého talianskeho skladateľa. Nová štatistika o návštevnosti aktuálneho ročníka sa objaví po jeho skončení, no vzhľadom na rastúci záujem o túto opernú destináciu, pravdepodobne prevýši čísla z lanského leta. A tie hovorili o šestnástich tisíckach divákov z tridsiatich štyroch štátov sveta. Vlani tvorili cudzinci 64% publika a recenzenti pricestovali z 26 krajín. ...

Bienále bábkového a alternatívneho divadla Skupova Plzeň očarí svojou veľkorysosťou, početnosťou zahraničných pozorovateľov, kultivovanými priestormi domáceho Divadla Alfa, ale aj industriálnymi objektmi prerobenými na kultúrne centrá, v ktorých sa odohráva časť festivalového programu. K plusom podujatia tento rok patril aj jeho otvárací ceremoniál. Na obdobných prehliadkach sú formálne príhovory nezorientovaných predstaviteľov samospráv vyčerpávajúce pre obe strany. Plzenské vítanie viedol riaditeľ festivalu a Divadla Alfa Jakub Hora. Odetý bol do klaunského oblečenia – rovnakého ako na obrázku, ktorý sa stal hlavným motívom vizuálu tohto ročníka. Dospelým Z pätnástich súťažných inscenácií hlavného programu sa hneď dve inšpirovali filmom, jeho dejinami, filmovými postupmi, ...

V slovenskom kontexte možno pražský festival Malá inventura prirovnať k žilinskému Kiosku, ktorý už od svojich začiatkov zastrešuje nemainstreamovú divadelnú produkciu. Obe podujatia sa na seba ponášajú aj problémom, na ktorý narážajú vo vlastnom podnázve - festival nového divadla. Čo presne je ono „nové“? Nekonvenčné, nevídané a inšpiratívne? Isteže. Snaha prekračovať hranice (ako napokon ukázal aj tento ročník Malej inventury) sa nie vždy stretne s úspechom. Ale ani v tom prípade nie je takáto tvorba jednoznačne na škodu. Vznikajú tak otázky pre dramaturgickú radu či kurátorov podobne orientovaných festivalových programov: Nakoľko majú tieto podujatia byť prezentáciou spektra rôznorodých prístupov a podôb ...

Čo začalo ako prostý cestovateľský zámer, sa súhrou náhod a neplánovanou zhodou dátumov zmenilo na cestu spojenú s účasťou na najväčšom iránskom divadelnom podujatí – medzinárodnom festivale Fadjr. Pred odletom do Teheránu sa mi v mysli vynorila spomienka na jediné iránske divadlo, ktoré som dovtedy zažila. Bolo to na medzinárodnom študentskom festivale Istropolitana Projekt a hoci predstavenie. Posledná večera vtedy získalo cenu diváka, mne najviac v pamäti utkveli pokyny organizátorov, podľa ktorých bolo na verejnosti potrebné udržať dostatočný odstup medzi iránskou a izraelskou skupinou študentov a tiež medzi mladými slovenskými divadelníčkami a iránskymi mladíkmi. Absurditu týchto nariadení po skončení programu ...

Na 23. ročník medzinárodného festivalu Divadlo do českej Plzne lákali najmä silné zahraničné mená a tituly. Predovšetkým hosťovanie berlínskej inscenácie Nepriateľ ľudu režiséra Thomasa Ostermeiera a varšavská (A)pollonia v réžii Krzysztofa Warlikowského výrazne zvýšili mobilitu divadelnej obce.  Po latke, ktorú nasadili, sa dalo iba ťažko očakávať, že by sa s nimi domáci showcase dokázal vyrovnane konfrontovať, ako sa zvyklo spomínať v súvislosti s predošlými ročníkmi festivalu. To by však v lokálnych kontextoch dokázal iba málokto.   Zahraničné hviezdy Práve vďaka Ostermeierovmu Nepriateľovi ľudu ukázal festival ambicióznu a angažovanú tvár, divadlo, ktoré si nevystačí s divákom ako pozorovateľom, ale nástojí na jeho aktívnej účasti. Chýry o diskusii, na ktorú sa inscenácia zo Schaubühne v pomyselnom štvrtom dejstve premení, ďaleko predchádzali jej plzenské uvedenie ...

Návšteva festivalového Avignonu predstavuje pre našinca (bez predošlej skúsenosti) vstup do paralelnej divadelníckej reality. Ani oboznámenie sa so všetkými superlatívnymi prívlastkami, ktoré už roky sprevádzajú najmä Festival d’Avignon, nepomôže odhadnúť, čo vás čaká. Možno nezaujmú všetky sprostredkované divadelné zážitky, prvonávštevníkov však zaručene pohltí atmosféra a nevídaný ruch mestečka, ktoré v júli doslova žije divadlom. Prekvapí a učarí aj vzácna symbióza, v ktorej tu koexistujú dva značne odlišné festivaly. Sofistikovanému elitnému Festivalu d’Avignon kontruje Le festival OFF d’Avignon, o 19 rokov mladšie podujatie pre skutočne otvorených teatrofilov. NOTALLWHOWANDERARELOST  alebo frankofónia je výhoda, nie nevyhnutnosť Zaiste, divadlo nekomunikuje iba verbálne. No orientácia ...