Voči ostatných festivalovým divadelným produkciám mali naši tanečníci pozičnú výhodu, keďže hovorili univerzálnym jazykom bez potreby prekladu. Produkcia sa však divákom nijako nepodsúvala, ide o pomerne krutý pohľad na odcudzenosť, ktorú so sebou prináša zmechanizovaná spoločnosť, ale už aj aj dlhoročný vzťah ako taký. Ako reagujeme na dotyk, na pohľad blízkeho či vzdialeného , čo v nás vyvolá pocit, že nás niekto sleduje? Ako si udržujeme vlastné súkromie? Vlastnú identitu?“ píše Zuzana Uličianska v článku o festivale Rehearsal for Truth, ktorý vyjde v časopise Tanec 3/2019.
Americké publikum sa podľa nej našich interpretom dokázalo napojiť, dokonca im „odpustili“ aj záverečné scény, v ktorých si tanečníci začínajú až fyzicky ubližovať. „Ani jedna strana nebola pri tomto súboji apriori trýzniteľom či obeťou, ak bol niekto vinný, tak najviac systém, ktorý protagonistov zošrotoval na takmer neživé strojové bytosti.
K pozitívnemu prijatiu vystúpenia prispeli určite excelentný výkon tanečníkov, predovšetkým spolutvorcu Daniela Račeka, ale aj Barbory Janákovej, ktorá do produkcie doskočila len pár týždňov pred turné. K atmosfére pridala aj živá hudba interpretovaná Sandrou Tordovou v sprievode autora hudby Vlada Holinu. Po predstavení sa rozprúdila živá diskusia o príbehu vzniku tohto diela, ale aj o paralelách medzi súčasnou „kultúrou bezpečnostných kamier“ a sledovaním nepohodlných občanov za komunistického režimu.
Cestu tanečného súboru aj členiek SC AICT podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
