Na sklonku mája sa uskutočnil ďalší svetový kongres Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC, ktorá si tento rok pripomína 70. výročie svojho vzniku. Jeho dejiskom sa stala rumunská Craiova. Zúčastnila sa na ňom aj slovenská delegácia: podpredsedníčka SC AICT Dária Fojtíková Fehérová a dve členky združenia – Dominika Dudášová, ktorej sa podarilo získať miesto medzi účastníkmi workshopu mladých kritikov, a divadelná kritička Barbora Forkovičová, ktorá v nasledujúcom texte prináša pohľad na inšpiratívne divadelné podujatie.
Mesto plné divadelných kritičiek a kritikov
Medzinárodný kongres AICT/IATC po dvoch rokoch (predchádzajúce stretnutie sa konalo v roku 2024 v Brne) opäť „zvolal“ divadelné kritičky a divadelných kritikov z celého sveta. Keďže som sa na kongrese zúčastnila po prvýkrát, bolo pre mňa fascinujúce vidieť, koľko rôznych krajín má v tejto svetovej organizácii svoje zastúpenie: popri viacerých európskych štátoch je to napríklad Thajsko, Brazília, Južná Kórea či India (všetky členské sekcie si môžete pozrieť na novom webe AICT/IATC).
Pracovný program kongresu zahŕňal aj voľby do výkonných orgánov. Prezidentom svetovej AICT/IATC sa opätovne stal Jeffrey Jenkins a zhromaždenie zvolilo tiež členky a členov výboru AICT/IATC. V ňom svoje členstvo obhájila aj slovenská zástupkyňa Dária Fojtíková Fehérová, vo svetovom výbore bude teda pôsobiť i nasledujúce dva roky. Aj vďaka tomu je slovenská sekcia v medzinárodnom prostredí výrazne viditeľná.
Mesto plné Shakespeara
Po pracovnom programe nasledoval nabitý program festivalový – svetový kongres AICT/IATC bol súčasťou Medzinárodného shakespearovského festivalu (Craiova International Shakespeare Festival). Toto podujatie už viac než tridsať rokov prináša do rumunského mesta výber zo súčasnej tvorby inšpirovanej najznámejším dramatikom. O neutíchajúcom záujme o jeho dielo svedčí vyše dvesto predstavení a podujatí sústredených do desaťdňového festivalového programu, aj konferencia s množstvom príspevkov skúmajúcich nielen Shakespearovu tvorbu, ale najmä podoby, aké naberá jeho odkaz v divadle naprieč časom.
Craiovský medzinárodný shakespearovský festival je naozaj veľkolepý, doslova ním žije celé mesto. Festivalový program je rozdelený do niekoľkých sekcií, ktoré zahŕňajú predstavenia divadiel a divadelných súborov z celého sveta, rôzne open air podujatia, ale aj program v „Shakespeare Village“ – dedine postavenej v štýle anglického vidieka z alžbetínskeho obdobia. V nej sa počas dňa konajú predstavenia a workshopy a večer sa tento priestor mení na koncertný areál, kde môžu návštevníci po celom dni vystriedať divadlo hudobnými podujatiami.
Keďže festival trvá desať dní (21. – 31. máj), počas trvania kongresu sa nám podarilo zhliadnuť len zlomok divadelného programu, ktorý bol však napriek tomu veľmi rôznorodý, čo sa týka krajín pôvodu, žánrov aj kvality.
Otvorenie festivalu sa nieslo v znamení japonskej kultúry (došlo aj k servírovaniu saké a koncertu experimentálnej rockovej kapely Gezan v Shakespeare Village) a Tita Andronica (Titus Andronicus: Reborn) v podaní súboru KAKUSHINHAN (réžia Ryunosuke Kimura). Hutná inscenácia prepájajúca tradičnú japonskú kultúru s odkazmi na súčasnosť zdôraznila najmä katastrofické dopady vojen, ktoré napriek tomu, že idú principiálne proti myšlienke ľudskosti, sú s ľudstvom pevne späté.
Z Japonska pricestovala aj divadelná skupina KPR / Kaimaku Pennant Race s predstavením svojej inscenácie Hamlet | Toilet (réžia Yu Murai). V humorne ladenom komornom diele prežíva Hamlet všetky svoje útrapy na záchode, duch jeho otca a ťažoba z existencie sa mu totiž usídlili v črevách. Aj toto je podoba, akú dnes má Shakespearov odkaz – vynaliezavá, odvážna, no zároveň stále rozvíjajúca autorove dielo.
V porovnaní s tým pomerne „klasické“ stvárnenie Shakespearea priniesol asi najznámejší súčasný rumunský režisér Silviu Purcărete v inscenácii Kráľ Lear. Purcărete je známy tým, že vo svojich dielach zapĺňa scénu množstvom herečiek, hercov a bohatstvom akcií. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vyše dvojhodinový Kráľ Lear bol divadlom hereckých výkonov a jadrných scén, ktoré prinieslo na javisko drsný, bezútešný príbeh kráľa, postupne prichádzajúceho o všetko.
Mottom aktuálneho ročníka craiovského festivalu bolo „WILL matters“, odkazujúce nielen na Shakespeara, ale aj všeobecnejšie na dôležitosť vôle, slobody, tvorivosti. Tie naozaj ovládli celé mesto, ktoré sa počas niekoľkých dní stalo epicentrom výživného umeleckého a kultúrneho dialógu (či skôr polylógu), dnes potrebného azda ešte viac než kedykoľvek predtým.
Barbora Forkovičová
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
