Anjeli, bohovia aj hmyz na festivale v Plzni
Existuje jedna hra, o ktorej slovenskí divadelníci dobre vedia, no žiaden slovenský divák ju na domácom javisku nevidel. A predsa patrí k najslávnejším dramatickým textom dvadsiateho storočia a meno jej autora Tonyho Kushnera sa vyslovuje jedným dychom s velikánmi typu Arthura Millera, Tennessee Williamsa či Eugena O´Neila – píše Martina Ulmanová o tohtoročnom festivale Divadlo v Plzni. V článku nazvanom Doletia niekedy až k nám?, ktorý vyšiel v Kultúrnom živote, ďalej pokračuje: „Volá sa Anjeli v Amerike (Angels in America) a na tohtoročnom festivale Divadlo Plzeň sme po takmer tridsiatich rokoch od jej vzniku mohli navštíviť jej historicky prvú českú inscenáciu. Kto nemá možnosť ísť sa pozrieť na megaúspešný aktuálny revival hry do Londýna či New Yorku, pražské divadlo Rokoko je najbližším miestom, kde veľkolepý Kushnerov divadelný epos môže vidieť. Stojí to za to. A nielen preto, že slovenské divadelné hranice táto hra pravdepodobne nikdy neprekročí.“
Ďalší z členov SC AICT, ktorý sa festivalu zúčastnil, Karol Mišovic, zas za vrchol prvých dvoch festivalových dní označil balet na motívy prózy Franza Kafku Proměna súboru DekkaDancers. „Spočiatku inscenácia vyznieva ako bezuzdná klauniáda – hravú grotesknú atmosféru tu dopĺňa hlas Jiřího Lábusa, ktorý s jasným hyperbolickým nádychom číta pasáže z Kafkovej novely. V tejto časti zaujme najmä kreatívna choreografia metamorfózy Gregora Samsu na hmyz. K predstaviteľovi hlavnej postavy sa pridáva päť tanečníkov v čiernych trikotoch, ktorí vytvárajú najrôznejšie variácie hmyzieho tela i s príznačnou motorikou pre každý jeden druh stvárňovaného bezstavovca. Postupne ako sa rodina zbavuje zodpovednosti za svojho indiferentného člena, až ho absolútne zapudí, inscenácia naberá na tragickosti atmosféry. Plzenská Proměna sa tak jednoznačne vyjadruje k stále aktuálnej otázke netolerancie a odsudzovania inakosti. Po smrti Gregora Samsovci idú na piknik a nerušene si užívajú rodinnú pohodu. Všetko pekne zamietli pod koberec a nič už nenarúša ich rodinnú idylku a najmä spoločenský kredit. Ani závan myšlienky na syna, ktorý bol donedávna pevnou súčasťou ich rodinného krbu,“ napísal do článku Hmyz nemusí byť len otravným parazitom, ktorý vyšiel na internetovom portáli www.mloki.sk:
Kritik Miroslav Ballay zas v ohlase na tento festival pre októbrové číslo mesačníka kód – konkrétne o divadle reagoval na inscenáciu maďarského Divadla Proton v réžii Kornéla Mundruczóa Je ťažké byť bohom, ktorá podávala svedectvo o umučení troch žien pri nakrúcaní sadistický pornografických filmov. „Režisér otrasnú výpoveď neustále stupňoval. Diváka nútil buď zasiahnuť, alebo od prezentovaných hrôz utiecť.“ Desivé scény podľa neho pripomínali pomyslené tri kruhy pekla v Danteho Božskej komédii. Dlhší článok autora inšpirovaný jeho pobytom na festivale v Plzni nazvaný Nepokojné divadlo v nestabilnej Európe (marginálie k medzinárodnému festivalu DIVADLO Plzeň) nájdete v zborníku z medzinárodnej teatrologickej banskobystrickej konferencie DIVADLO A DRÁMA V KONTEXTOCH NEPOKOJNEJ EURÓPY, ktorá sa uskutoční 29. a 30. novembra 2019 na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.(Miroslav Ballay: Nepokojné divadlo v nestabilnej Európe : marginálie k medzinárodnému festivalu Divadlo Plzeň ; recenzent: Ljuboslav Majera, Jan Vedral, 2019.In Elena Knopová (ed.) Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy : zborník z medzinárodnej Banskobystrickej teatrologickej konferencie 29. 11. a 30. 11. 2019 na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Banská Bystrica : Akadémia umení, 2019. ISBN 978-80-8206-6, S. 40-52.)
Návšteva festivalu v Plzni bola zaradená do plánu zahraničných mobilít Slovenského centra AICT, ktoré získali podporu z grantu podaného na Fond na podporu umenia v roku 2019.
