„Festival DIVADLO Plzeň bol jedným z mála kultúrnych podujatí, ktorému sa tento rok podarilo tesne vyhrať preteky s koronavírusom – o dva týždne neskôr by sa (vzhľadom na prudko zhoršenú epidemiologickú situáciu v Českej republike) ani nezačal. Prirodzene, pandémia vyčíňala aj v plzenskom programe: Neprišla najočakávanejšia hviezda festivalu, Kanaďan Robert Lepage, Slovenské národné divadlo na poslednú chvíľu poslalo namiesto tiež veľmi očakávanej inscenácie Dnes večer nehráme komorné predstavenie Nepolepšený svätec. Naopak, prišli nebojácni Francúzi s autorskou inscenáciou Triumf lásky od riaditeľa Avignonského festivalu Oliviera Py. Ale hlavne – prišlo, ako každý rok, to najlepšie, čo sa za minulú sezónu urodilo na českých javiskách“, napísala členka SC AICT Martina Ulmanová v článku pre Kultúrny život, prílohu denníka SME.
Vo svojej reportáži sa venuje detailnejšie úspešnej bábkovej línii festivalovej ponuky, ale predovšetkým inscenácii, ktorú pokladá za „druhý vrchol plzenského programu“. Tá podľa nej azda nemôže byť od hravých bábkarských inscenácií odlišnejšia. „Nie je láskavá, nie je ani trochu pre deti a pri jej sledovaní neviete, čo skôr: smiať sa, plakať alebo vracať. A to doslova, lebo jedna z troch hrdiniek neprestajne sugestívne opisuje zážitky s vyberaním upchatých záchodov, ktoré robí zásadne bez rukavíc. Podľa tejto extrémne kurióznej postavy každý divadelný fajnšmeker už bezpečne pozná, že z brnianskeho HaDivadla do Plzne dorazili Prezidentky.
Ulmanová ďalej pripomína, že Schwabova famózna hra Prezidentky síce existuje v skvelom slovenskom preklade Martina Porubjaka, tunajšími javiskami sa však iba mihla raz ako školské predstavenie a raz ako inscenácia Divadla a.ha. v počte štyroch repríz. „A niet sa čomu čudovať: V krajine, kde diváci ozlomkrky bežali na muzikálové slaďáky Povolanie: pápež či Evanjelium o Márii, ťažko očakávať, že publikum zatlieska čiernočiernej satire na takzvanú ľudovú zbožnosť, z ktorej prýšti zmes zúrivosti a zúfalstva zo stavu spoločnosti, ktorá ako keby utopila dušu v náboženskom a politickom gýči.“ Viac sa dočítate v samotnom článku, ktorý vyšiel v októbrovom čísle KŽ, č. 10 (3. ročník). kultura.sme.sk/c/22527983/pridusena-sprava-o-nepridusenom-divadle.html
Cestu autorky na festival v Plzni podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia v rámci projektu Mobility kritikov Slovenského centra AICT.
