Hoci projekt SMARTheatre pôvodne vznikol ako platforma zacielená na stredoškolskú mládež, v druhom cykle jeho konania prišlo Slovenské centrum AICT s vynikajúcou iniciatívou otvoriť „divadelné zákutia“ aj generačne širšej diskusii. Táto zmena zamerania vyplynula z reálneho dopytu: za relatívne krátky čas vzbudil projekt odozvu aj u staršieho publika, ktoré taktiež pociťovalo túžbu kultivovať sa vo veľmi špecifickom a krehkom jazyku divadla a drámy.
Naučiť sa porozumieť, písať a hovoriť o divadelnom umení vie byť niekedy zložité ako stredoveká alchýmia. Prirodzene, SMARTheatre nemal a ani nemá za cieľ vytvoriť zo svojich účastníkov a účastníčok za pár týždňov hotových teatrologických profesionálov. V stále sa rozvíjajúcom divadelnom univerze má skôr byť nápomocným a praktickým sprievodcom, ktorý ponúka viacero kreatívnych návodov na to, ako produktívne myslieť, ako správne rozoznať jednotlivé divadelné druhy, ako pristupovať k čítaniu inscenácie, ako prijímať a odovzdávať informácie, ale najmä – ako sa nebáť vyjadriť svoj názor nahlas. Ako aktívna účastníčka online dielní kreatívnej kritiky som veľmi oceňovala priateľský a otvorený prístup, neobyčajne bohatý program, priestor pre kreatívny a neortodoxný prístup k spracovaniu záverečných autorských výstupov, inovatívny spôsob práce a tiež precíznu organizáciu.
Popri online záznamoch viacerých inscenácií, ktoré sme na našich zoom stretnutiach v rámci kritických dielní (Činohra – kamenné divadlá, Činohra – alternatívne divadlá, Bábkové divadlo, Opera, Muzikál) analyzovali, sme mohli naživo navštíviť štyri diferentné inscenácie s inšpiratívnymi režijno-dramaturgickými koncepciami – Je úžasná! (Činohra SND), La traviata (Opera SND), Elektrický anjel (Mladá Nová scéna) a Krása nevídaná (DPOH). Našim lektorkám a lektorovi sa podarilo zabezpečiť aj tri podnetné online diskusie s renomovanými profesionálmi vo svojich odboroch – s tenoristom Miroslavom Dvorským, režisérom Petrom Oravcom a tvorivým tímom Krásy nevídanej, a tiež prehliadku priestorov Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave v spolupráci s riaditeľkou Miriam Kičiňovou.
Mne osobne tento jedinečný projekt ponúkol priestor na tvorivosť, konfrontáciu i medzigeneračný a medziodborový dialóg. Verím, že som sa ho nezúčastnila naposledy. Ďakujem všetkým lektorom aj spoluúčastníkom za niekoľko vtipných, príjemných, činorodých a v neposlednom rade divadlom nasiaknutých týždňov!
Autorkou textu je Dominika Horváthová, účastníčka projektu a študentka Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave.
