Seminár mladých divadelných kritikov v Limoges vo Francúzsku
Približne v čase, keď sa v Bratislave konal festival Istropolitana, som mala možnosť sa zúčastniť na Medzinárodnom festivale divadelných škôl (Festival international des écoles de théâtre) vo francúzskom mestečku Limoges. V termíne 11. – 17. júna 2018 tu totiž prebiehal workshop AICT pre mladých divadelných kritikov. Pod vedením riaditeľa Medzinárodnej organizácie divadelných kritikov AICT/IATC Jeana-Pierra Hana, divadelného kritika Michela Vaisa (Quebec, Kanada) a profesorky Mariky Anazawa z Tokia sa semináru zúčastnilo spolu desať začínajúcich kritikov zo Slovenskej a Českej republiky, Srbska, Francúzska, Thajska, Islandu a Turecka.
Festival organizovalo domovské divadlo Théâtre de l’Union na čele s jeho riaditeľom Jeanom Lambertom-Wild. Bol spojený s oslavami 20. výročia založenia tamojšej Divadelnej akadémie. Mali sme možnosť celkovo zhliadnuť osem rozmanitých inscenácií, ktoré slúžili ako podklad nadchádzajúcich kritických reflexií. Išlo o medzinárodné produkcie zo Singapuru, Číny, Burkiny Faso, ako aj o domáce francúzske predstavenia. Ich spektrum bolo naozaj rozmanité – pohybové divalo a nový cirkus striedala klasická činohra – komédia či monodráma. Otváracím predstavením bolo kolektívne dielo La Condition Collective. Študenti predviedli pohybové etudy spojené so žonglérskym umením. Podobným predstavením bol Circulus, ktorý sa konal v cirkusovom šapitó v meste Nexon, vzdialenom asi pol hodinu cesty autobusom od Limoges. Toto predstavenie otvorilo na seminári otázky o tradičnom cirkuse a stále modernejšom žánri nový cirkus. Zaujímavým predstavením bolo dielo s názvom Façons d’aimer (Spôsoby lásky) (Ouagadougou, Burkina Faso). Išlo o spoveď černošky, obvinenej z vraždy svojho manžela a jeho ďalšej, bielej ženy. Upútal i Kráľ Lear (Peking, Čína) alebo inscenácie satirickej hry Rakva je príliš veľká do hrobu (Singapur). Domáce produkcie boli zastúpené tradičnými moliérovskými fraškami Lietajúci lekár a Nútený sobáš.
Kvôli organizačným dôvodom odriekli účasť na festivale na poslednú chvíľu dva súbory – Zone Franc(h)e (Conakry, Guinea) a Des Voix de l’au-delà (Bagdad, Irak). Organizátori ako náhradný program uviedli krátke komorné predstavenie o živote zakladateľa slávneho avignonského festivalu Jeana Vilara a dvornej festivalovej fotografke. Toto vyvolalo medzi domovským publikom prirodzene silné emocionálne prepojenie. Škoda, že sme nemohli oceniť napríklad unikátny dobový jazyk. Počas semináru sme si kládli otázky o situácii divadelných periodík vo Francúzsku i v ďalších krajinách, o úlohe divadelnej kritiky pre spoločnosť, o objektivite verzus subjektivite divadelného kritika, o probléme etiky divadelného kritika či o používaní titulkov v rámci predstavení. Zamýšľali sme sa nad tým, ako zohľadiť kultúrne, etnické a rasové špecifíká pri divadelnej kritike či ako reflektovať v divadelných recenziách kritiku postkolonializmu. Porovnávali sme herecké metódy a techniky (čínske, africké, ázijské divadlo) a hodnotili multikultúrny aspekt v inscenáciách.
