(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Výzva na predkladanie abstraktov príspevkov do 31. januára!

Domovská stránka / Aktuality / Výzva na predkladanie abstraktov príspevkov do 31. januára!

Medzinárodná konferencia organizovaná v rámci 30. Svetového kongresu AICT/IATC 14. mája 2020 Bratislava, Slovensko

Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii
Medzinárodná asociácia divadelných kritikov AICT/IATC vyzýva  na predkladanie abstraktov príspevkov na konferenciu, ktorá sa bude konať v rámci 30. Svetového kongresu AICT/IATC v Bratislave v spolupráci s Divadelným ústavom.

Prečo práve recyklácia?

Recyklácia je vo všeobecnosti proces premeny odpadu na opätovne použiteľný materiál. Metafora recyklácie sa však dá aplikovať na scénické umenie v mnohých kontextoch. Na recykláciu je v skutočnosti možné pozerať sa ako na nevyhnutnú estetickú kvalitu divadla a performatívnych umení všeobecne. Napriek predpokladanej replikácii výkonu z jedného večera na druhý, recyklovaný kultúrny produkt neustále dopĺňa a vkladá paradoxnú iskru „nového“ popri „recyklovanom“. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že divadlo sa samo neustále regeneruje.
Historicky dochádza k prirodzenej recyklácii založenej na vývoji žánrov a štýlov. Klasické grécke tragédie recyklovali mýty o ich kultúre. Rimania neskôr recyklovali grécke tragédie a komédie. Túto trajektóriu nasledovali aj diela talianskej renesancie a francúzskeho klasicizmu. Dokonca aj William Shakespeare bol majstrom recyklácie rôznych materiálov: história Anglicka, stredoveké legendy, grécke mýty atď.
Ako sa od konca 19. storočia začala pozornosť sústreďovať na režiséra, každá nová interpretácia klasického diela obsahuje v sebe aj recykláciu naratívov.
V kontexte našej konferencie sa snažíme vyzdvihnúť súčasné postupy týkajúce sa konceptu „recyklácie“ v divadle a divadelnom umení.
Konferencia bude skúmať tri hlavné paradigmy:
1. Umelecký prístup:
Súčasné divadlo veľa zdedilo po postmodernom divadle v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Postdramatické divadlo je tiež ovplyvňované postmoderným divadlom, ako je použitie koláže, montáže, intertextuálnych spojení, interkultúrnych správ a popkultúrnych citátov (napríklad súčasná nemecká réžia). Dokonca aj v dramatickom písaní sme svedkami praktiky „prepisovania“ starých príbehov, ktoré sa premietajú do nových sociálnych kontextov, komentujú tradičné príbehy a využívajú známe archetypy. Žije divadlo dnes vo „večnom postmodernom čase“? Je myšlienka novosti stratená navždy? Aké sú umelecké hodnoty tohto druhu recyklácie na jednej strane a výzvy/obmedzenia na strane druhej?
2. Kultúrny priemysel:
Recyklácia môže súvisieť aj s komercializáciou. Divadelní tvorcovia vo výraznej miere využívajú divadelné a nedivadelné materiály, ako napríklad adaptácie slávnych románov s ľahko rozpoznateľnými hrdinami, prepisy populárnych filmov, historické udalosti, životopisy známych osobností na komerčné účely. Môže súčasné divadlo odolávať pokušeniu nekonečne recyklovaných známych prvkov? A malo by? Festivalová kultúra a trh pre medzinárodné koprodukcie hľadajú „veľké mená“, ktoré inšpirujú určité „typy“ predstavení, ktoré potom cestujú po celom svete. Aké sú tlaky a nevýhody, ktoré sa objavujú v takýchto scenároch? Ako festivaly úmyselne alebo neúmyselne diktujú prácu, ktorá je produkovaná a prezentovaná? Peniaze sú potrebné a môžu byť užitočné, ale aký je pokles, keď je múzické umenie jedinečne poháňané požiadavkami kapitálu a trhu?
3. Ekologické divadlo:
V neposlednom rade ide o recykláciu v jej najobecnejšom kontexte. Keď sa naša planéta otepľuje, môže divadelné umenie prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy? Aké experimenty sú možné v produkciách, ktoré sú environmentálne uvedomelé a zbavené nadbytočností? Aké verzie „chudobného divadla“ existujú? Môžu tieto divadlá rovnako zarezonovať, keď menej je niekedy aj viac?
Vyzývame Vás na prihlasovanie štúdií a prezentácií na vyššie uvedené témy. Odporúčame vám vytvoriť prezentácie využívajúce videá a obrazové materiály.
Konferencia sa bude konať v anglickom a francúzskom jazyku s prekladom do slovenčiny.
Dĺžka príspevku / prezentácie: 15 minút.
Termín na zasielanie abstraktov (nie viac ako 250 slov): 31. januára 2020.
Vybraní účastníci budú informovaní do 20. februára 2020. Účastníci musia mať možnosť pricestovať do Bratislavy.
Príspevky a dotazy zasielajte na všetky nižšie uvedené e-mailové adresy:
Ivan Medenica, riaditeľ konferencií, IATC/IATC
ivan.medenica@gmail.com
Deepa Punjani, zodpovedná za konferencie, IATC/AICT
deepa.punjani@gmail.com
Savas Patsalidis, šéfredaktor, Critical stages/Scénes Critiques., IATC/IATC:
savas.patsalidis@gmail.com
Zuzana Uličianska, členka výkonného výboru IATC/AICT
zuzana.ulicianska@gmail.com
Vybrané príspevky budú uverejnené v sekcii „Konferenčné príspevky“ v časopise Critical Stages/Scénes Critiques.
Výber príspevkov môže byť zaradený do zborníka 2021–22, ktorý plánuje vydať Divadelný ústav v Bratislave.

Výzvu nájdete aj na:
aict-iatc.org/en/

Tešíme sa na Vaše príspevky.
Preložila Zuzana Spodniaková.

Uverejnené: 17. januára 2020Kategórie: Aktuality

Zanechajte komentár

Go to Top