2018 – Vladimír Štefko

Už pred absolutóriom štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1965) začal pracovať ako redaktor, neskôr ako vedúci kultúrneho oddelenia denníka Smena. Od začiatkov redaktorskej činnosti sa jeho novinárske a odborné záujmy vyhraňovali a takmer výlučne sústreďovali na divadelnú publicistiku. Od polovice šesťdesiatych rokov začal systematicky sledovať, komentovať a hodnotiť slovenskú činohernú tvorbu. Postupne sa zaradil k známym predstaviteľom generácie slovenských divadelných kritikov, ktorá vstúpila do divadelného života v druhej polovici päťdesiatych rokov a zaslúžila sa o prebojúvanie náročných kritérií, oslobodzujúcich sa z totalitného ideologického diktátu. Popri bratislavských divadlách venoval osobitú a sústredenú pozornosť divadelnému životu svojho rodiska – Martina. Celú životnú a odbornú aktivitu Vladimíra Štefka sprevádza aj intenzívny záujem o slovenské ochotnícke divadlo. Bol jeho kritikom, hodnotiteľom, inštruktorom, organizátorom a napokon i dejepiscom. Patril ku skupine profesionálnych odborníkov a kritikov, ktorá sa od začiatku 60. rokov zaslúžila o jeho prenikavý rast a vysokú úroveň. Na divadelnú problematiku sa sústreďoval aj počas činnosti v redakcii publicistiky Československej televízie (1969 – 1973). K novinárskej práci sa vrátil ako redaktor Nového slova (1982 – 1987) a šéfredaktor špecializovaných divadelných periodík Javisko (1974 – 1983) a Dialóg (1988 – 1990). Neskôr pôsobil ako ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu (1990 – 1994), riaditeľ tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a hovorca prezidenta (1994 – 1998), napokon ako redaktor a šéfredaktor časopisu Život (do roku 2003). Vyše dvadsať rokov (1996 – 2018) bol pedagógom na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde sa významne podieľal na výchove novej generácie divadelných vedcov a pedagógov. V roku 1996 sa habilitoval na docenta, v roku 2004 získal titul profesora.

Sústavná kritická, redaktorská, publicistická a odborná činnosť Vladimíra Štefka postupne prerastala do vedeckej činnosti. V nej sa venoval výskumu a spracúvaniu histórie slovenského ochotníckeho a profesionálneho divadla. Jej výsledkom sú viaceré cenné a priekopnícke knihy: Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (1966), Jozef Hollý a slovenské divadelníctvo (1969), Desaťročná cesta (1970), Slovenské divadelníctvo na protifašistickej fronte (1974), Slovenské ochotnícke bábkové divadlo (1979), Dvadsať rokov Divadelnej Spišskej Novej Vsi (1980), Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 (s Ladislavom. Čavojským, 1983), Divadlo, ktoré vzniklo. Divadlo SNP v Martine 1944 – 1984, Premeny slovenského ochotníckeho divadla (obe 1984), Naďa Hejná (1986), Divadelná Nitra (1989), Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945 (1993), Svedectvá o divadle (2001). Podieľal sa na tvorbe zborníkov Ctibor Filčik (1996), Prednášky o divadle 1 (2004) a Ivan Mistrík (2007). Bol vedúcim autorského kolektívu, ktorý pripravil Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (2012), najvýznamnejšiu pôvodnú publikáciu v oblasti slovenskej drámy na Slovensku. Je autorom obsiahlych statí v zborníkoch Slovenské ochotnícke bábkové divadlo, K estetike malých javiskových foriem 1 – 2, Československé amatérske divadlo, Folklór a umenie dneška, Prítomnosť slovenskej kultúry. Je redaktorom a scenáristom publicistických filmov i autorom televíznych scenárov (napríklad Múza v uniforme či Medailón k sedemdesiatinám Hany Meličkovej). Viedol autorský kolektív významnej publikácie o slovenskom divadle Dejiny slovenského divadla  I., ktorú vydá Divadelný ústav tento rok, rovnako stojí na čele autorského kolektívu zabezpečujúceho pokračovanie tohto projektu – Dejiny slovenského divadla II.